Noviny Panským Dielom na ROUTE 66 Jeep Wrangler na ROUTE 66

Mestá na trase

Vybrať zobrazenie:

Bacúch

V povodí stredného a horného Hrona leží veľa obcí, ktoré za svoj vznik môžu vďačiť bohatým náleziskám vzácnych rúd a následnému rozvoju baníctva. Medzi takéto obce bezpochyby patrí aj Bacúch. Počiatky obce Bacúch, ležiacej 17 km na východ od Brezna, možno hľadať v 15. storočí, keď sa na jej území ťažilo zlato, striebro a meď. Avšak prvá písomná zmienka o obci pochádza až z roku 1563. V tomto a nasledujúcom období bola vo vlastníctve súkromných majiteľov, neskôr patrila eráru. Hviezdny čas ťažby...
route 66

Banská Bystrica

Na Slovensku sa odjakživa zvyklo hovorievať: "Za živa v Bystrici, po smrti v nebi." Toto staré úslovie predošlých generácií nepochybne platí i v našich časoch, keď sa z Banskej Bystrice stala významná metropola stredného Slovenska. Kráľ Belo IV. v roku 1255 udelil Banskobystričanom mestské privilégiá, čím sa začala písať jej história už v 13. storočí. V jej okolí sa už vtedy ťažili vzácne rudy, najmä strieborná a medená. Mesto sa vďaka medi, ktorá prúdila do celého vtedajšieho sveta, dokonca aj...

Brezno

Srdcom Horehronia sa stalo mesto Brezno, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza zo začiatku 13. storočia. Je ňou listina panovníka Bela IV. z roku 1265, v ktorej sa pri vymedzení priestoru poľovačky pre liptovských osadníkov objavila zmienka o Berezune, čo viacerí regionálni historici považovali za pomenovanie už existujúcej osady. Udelením mestských privilégií v roku 1380 osade Bryzna iuxta Gron (budúcemu Breznu) panovníkom Ľudovítom Veľkým získali osadníci cirkevnú a správnu autonómiu.  Vďaka...

Bystrá

V dávnych dobách, keď železiarski majstri hľadali príhodné miesta na postavenie nových hút, výbornou indíciou boli pre nich výdatné potoky s rýchlou vodou, ktoré pramenili pod končiarmi Nízkych Tatier. No a tak sa stalo, že keď pri tom hľadaní Bystrú dolinu navštívili, takýto akurátny potok objavili a v jeho dolnej časti železnú hutu postavili. Železiarski majstri však ani kúštik tušenia nemali, aký dobrý skutok urobili, lebo nepriamo s hutou aj novú osadu založili. V roku 1563, keď kráľovská...

Detva

Je mi to hanbou, ale priznám sa, že našimi bardmi obásnenú a prostým ľudom ospievanú Detvu som navštívil prvýkrát len toť, nedávno. Šiel som tam vláčikom, no po vystúpení a kuse šľapania  ma to ťahalo vrátiť sa späť, či som si azda nepomýlil stanicu. Kadiaľ som totiž kráčal, všade navôkol len samý činžiak, činžiak a zase len činžiak, po malebnej krásavici pod Poľanou, akú som si predstavoval, nikde ani stopy. Našťastie som vydržal a oplatilo sa. Odrazu sa predo mnou ukázalo to, čo som hľadal –...

Dobrá Niva

Prvá písomná zmienka o Dobrej Nive (Dobruna) sa zachovala v listine kráľa Štefana V. z roku 1270. V nej potvrdzuje výsady mestečka, ktoré mu udelil na základe už dávno užívaných práv 30. augusta 1254 kráľ Belo IV. Dobrá Niva (neskôr v listinách spomínaná ako Dobrona, Dóbring, Dobronyva, Dobronivá) tvorila spolok mestečiek Babiná, Sása a Pliešovce. Dlho si úspešne spolu bránili svoje práva, o ktoré sa ich snažilo obrať panstvo hradu Dobrá Niva. Hrad vznikol asi v 2. polovici 13. storočia a v...

Dudince

Dudinské minerálne vody po prvý raz písomne oficiálne spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777 v diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy. Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel dekrét z 23.1.1894, ktorým sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom....

Heľpa

Najstaršia písomná zmienka o existencii obce pochádza z urbáru Muránskeho panstva z roku 1549, v ktorom habsburský generál Mikuláš zo Salmu spísal práva a povinnosti obyvateľov horehronských osád, medzi nimi aj Heľpy. V tomto súpise sa uvádza, že v Heľpe žijú bratia Jakub a Peter Heľpänskí na spoločnej usadlosti, kde chovajú 250 oviec. Teda najstaršími doposiaľ zistenými obyvateľmi obce boli pastieri oviec, nazývaní valasi. S rozširovaním plôch poľnohospodárskej pôdy sa postupne venovali aj...

Hiadeľ

Bolo to už veľmi dávno, čo hlboko v horách, v doline, ktorou cez sedlo medzi Kozím chrbtom a Prašivou viedla stará cesta, spájajúca Horehronie s Liptovom, vznikla banícka osada s nevšedným názvom Hiadeľ. Dnes už nikto nevie povedať, odkiaľ sa sem prisťahovali prví obyvatelia, no jedno je isté, že osada, neskôr rozrastená v dedinku, sa stala jedinečnou svojou kultúrou a v neskorších dobách celkom „pobláznila“ popredných slovenských národopiscov. Tento maličký fliačik zeme na mape Horného Uhorska...

Hontianske Moravce

Slnko bolo v polovici svojej dennej cesty, keď predná časť vojenskej družiny Moravanov zastala na vŕšku, aby počkala opozdilcov, ktorí len pomaličky napredovali roztiahnutí v dlhom zástupe. Bolo vidno, že sa neobávajú žiadneho nepriateľa, veď po porážke Pribinu a jeho odchode z Nitry bola krajina v moci Mojmíra I. A tak vyslaná vojenská družina mala už celkom iný cieľ. Bolo treba nájsť vhodné miesto na založenie novej osady Moravanov. Vratislavovi, vodcovi vojenskej družiny, sediac v sedle...

Hontianske Nemce

Obec Hontianske Nemce sa rozprestiera v malebnom prostredí údolia rieky Štiavnice, v južnej časti stredného Slovenska. Obklopujú ju mladovulkanické pohoria Slovenského stredohoria, Štiavnické vrchy a Krupinská planina, budované vulkanicko-sedimentárnymi formáciami. Juh a juhozápad územia tvorí Ipeľská pahorkatina s fluviálno-nivnými sedimentami. Výhodná geografická poloha obce predznamenala jej osídlenie už v pravekom období. Najstaršie nálezy, ktoré dokazujú osídlenie areálu obce pochádzajú z...

Hontianske Tesáre

Najstaršie stopy osídlenia lokality siahajú do mladšej doby kamennej. Archeologické nálezy poukazujú na kontinuitu osídlenia od doby hradištnej až do stredoveku. Predchodcom dnešných Tesár bola osada, ktorá existovala na tomto území už za vlády kráľa sv. Štefana, ktorý od roku 1018 postupne pripájal územie dnešného Slovenska k formujúcemu sa Uhorskému kráľovstvu. Pôvodne sa obec skladala z dvoch častí, a to Malých a Veľkých Tesár. Územie obce na prelome 19. a 20. storočia preskúmal Andrej Kmeť...

Kráľovce - Krnišov

Územie bolo osídlené už v dobe bronzovej o čom svedčí jeden z najstarších archeologických nálezov zvolenskej územnej oblasti z roku 1872. Všetky nájdené veci, veľmi vzácne predmety boli vyhotovené z bronzu. Dva sekeromlaty s kotúčovým tylom patria k unikátnym predmetom i v celoslovenskom meradle. K tomuto nálezu patrili tri kruhové ozdoby, nánožnice nosené na nohách a tri náramky štvoruholníkového prierezu. Tento hromadný nález je uschovaný v Národnom múzeu v Budapešti. Obec Kráľovce-Krnišov...

Kremnica

Urbanisticky zaujímavé a historicky unikátne, kedysi ”zlaté” kráľovské mesto Kremnica, sa po prvýkrát spomína už v roku 1328 vo výsadnej listine Karola Róberta. V roku 1329 tu začali raziť uhorské strieborné groše a v roku 1335 aj zlaté florény, známe po celom vtedajšom svete ako kremnické dukáty. Mince sa v kremnickej mincovni razia neprestajne od roku 1335! V čase svojej najväčšej slávy bola Kremnica sídlom banskej a mincovej komory a sídlom grófa siedmich banských miest, ktoré mali značnú...
slovenska route 66

Krupina

Krupina je spolu s Trnavou jedným z dvoch najstarších miest na Slovensku. Toto okresné mestečko ležiace na podhorí Štiavnických vrchov medzi Zvolenom a Šahmi v Bzovíckej pahorkatine bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Najstaršia písomná zmienka o ňom je v listine kráľa Bela II. z roku 1135. Pýchou Krupiny je básnik a prekladateľ Andrej Sládkovič, vlastným menom Ondrej Braxatoris, ktorý sa narodil 30. marca 1820.  Odborníci ho označujú za jeden z vrcholných zjavov slovenskej poézie a...
Ladzany, Slovenská ROUTE 66

Ladzany

Na území dnešnej obce Ladzany bolo osídlenie v neolite – bolo tu sídlisko lengyelskej a potiskej kultúry, nález zo staršej doby bronzovej, sídlisko a pohrebisko lužickej kultúry. Obec sa spomína od roku 1233 ako Lengen, ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Legen (1285), Legyen (1388), Ladzany (1773), maďarsky Ledény. V 14. storočí patrila hradu Litava, v 18. storočí Gécziovcom a Törökovcom, v 19. storočí Ledeburovcom a i. V roku 1715 mala obec 46 domácností, v roku 1828 mala 113...
Lišov, Slovenská ROUTE 66

Lišov

Na území dnešnej obce Lišov bolo osídlenie v neolite – bolo tu sídlisko lengyelskej a potiskej kultúry, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v rokoch 1235 –1270 ako zemiansky majetok. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Lysou (1235–1270), (1235–1270), (1360), Liyso (1286), Lysso (1311), Lyzow (1338), Lyssowa (1497), Lisow (1773); maďarsky Lisó, Lissó. V 16. storočí patrila hradu Levice, v 17. storočí Pálffyovcom, v 18. storočí...

Lopej

Keď v roku 1590 nenásytní Turci prenikli cez lesy až pod Lopej, zajali tam farára Michala Pepicha. Dnes už nevedno, čo tam Michal Pepich práve robil, pretože už nebol lopejským kňazom, ale v tom čase pôsobil v Raslaviciach, isté však je, že zajatie sa mu stalo osudným – Turci ho ukrutným spôsobom popravili pred bránou Fiľakovského hradu. No i keď sa osmanskí votrelci napokon priamo do Lopeja nikdy nedostali, aj takýmto spôsobom poznačili bohaté dejiny jednej z najstarších dediniek celého...

Ľubietová

V písaných, ba aj nepísaných kronikách histórie našich miest a obcí sú výrazným spôsobom zaznačené obdobia a roky, ktoré, ako korálky rôzneho ligotu, tvoria náhrdelník – zošnurovaný celok ich svetlých či menej svetlých dejín. No a keďže takéto korálky na svojom náhrdelníku dejín má aj bývalé kráľovské mesto Ľubietová, o ktorom bude dnešná reč, skúsme si ich aspoň v skratke priblížiť. Obdobie eneolitu a doba bronzová. Nálezy rôznych artefaktov v okolí Ľubietovej hovoria o tom, že jej územie bolo...

Moštenica

Písal sa rok 1847, Ľupčianske hradné panstvo odchádzalo pomaly do dejín a Mošteničania sa tešili, že sa nebudú lopotiť pre iných, ale budú zveľaďovať už iba svoje hospodárstvo či pôdu. Jój, keby sa len počasie konečne umúdrilo, veď v predchádzajúcich troch rokoch sa vari zbesnelo, neúroda spôsobila obrovskú biedu a hladomor. No a ten kostol, po veľkom trápení ho vlani konečne dostavali, ale na slávnostnú vysviacku im už nezostal ani grajciar. Tohto roku to určite musia stihnúť, veď načo sa...

Podkonice

Nemôžem si pomôcť, ale vždy keď počujem názov tejto obce, začne vo mne pracovať časostroj dávnej romantiky a pred očami vidím krásne grošované koníky, preháňajúce sa po rozsiahlych plešatých holiach. Nie je to náhoda, pretože plešaté hole, ktoré sa od nepamäti aj Plešami nazývajú, naozaj trónia nad obcou a s koníkmi súvisí aj začiatok celej jej histórie. Vznik Podkoníc je úzko spojený s Ľupčianskym hradom, ktorý slúžil panovníkovi ako dočasné sídlo najmä pri nespočetných poľovačkách v okolitej...

Polomka

Polomka je obec územím i počtom obyvateľov najväčšia na Horehroní, s vyše 3000 obyvateľmi, nachádzajúca sa v centrálnej časti Slovenska, v okrese Brezno. Má bohatú históriu a etnografické dedičstvo, pestrú súčasnosť a zaujímavé príležitosti pre ďalší rozvoj. Je obklopená čarokrásnou, ale aj drsnou prírodou. Obec je výnimočná charakteristickým nárečím, ktoré nie je podobné nárečiam ani v susedných obciach, ani nárečiu v žiadnom inom regióne na Slovensku. Aj v súčasnosti je možné stretnúť v...

Poniky

Na našom malom Slovensku sú obce, ktorých história je pomerne dobre zmapovaná, ale aj také, o dejinách ktorých sa šíria poväčšine dohady, až legendy. No a medzi „vyvolené“, o histórii ktorých by sa dala napísať vari aj kniha, patria malebné Poniky. Aj keď Poniky neležia na trase strategických stredovekých ciest, je pozoruhodné, že patria medzi naše najstaršie obce a za ich „rodný list“ možno smelo považovať už výsadnú listinu kráľa Ladislava IV. z 27. júla 1284. Touto výsadnou listinou daroval...

Predajná

Keď manželka pána Ľupčianskeho hradu i okolitých dedín, Gašpara Tríbela, začala chorľavieť a chradnúť, toho to čoraz viac ťahalo na poľovačky najmä do predajnianskych lesov. Nuž a poľovačky to boli veru honosné, zúčastňovali sa na nich najpoprednejší banskobystrickí, ba aj stoliční páni, no a po ich skončení sa konali veľkolepé hostiny. Vlastne, ono tie poľovačky boli pre Tríbela len zámienkou, pretože do Predajnej ho to ťahalo najmä za správkyňou tamojšieho majera, zemiankou Helenou...

Rykynčice

Rykynčice ležia na juhozápadnom okraji Krupinskej výšiny v doline potoka Krupinica. Chotár je nižšia vrchovina, ktorá vznikla rozrezaním treťohornej rovne dolinami na ploché chrbty z andezitických tufitov. Na strmších svahoch sú dubové, hrabové a agátové lesy. Na chrbtoch má illimerizované a hnedozemné pôdy, v doline lužné. Najvyšší bod v chotári má 377, stred obce len 160 metrov nad morom. Obec vznikla 1964 zlúčením Dolných a Horných Rykynčíc. Administratívne sú Rykynčice začlenené do...

Stránky

Hlavní partneri

Ďalší partneri

Kontaktujte nás