Noviny Panským Dielom na ROUTE 66 Jeep Wrangler na ROUTE 66

Lopej

Keď v roku 1590 nenásytní Turci prenikli cez lesy až pod Lopej, zajali tam farára Michala Pepicha. Dnes už nevedno, čo tam Michal Pepich práve robil, pretože už nebol lopejským kňazom, ale v tom čase pôsobil v Raslaviciach, isté však je, že zajatie sa mu stalo osudným – Turci ho ukrutným spôsobom popravili pred bránou Fiľakovského hradu. No i keď sa osmanskí votrelci napokon priamo do Lopeja nikdy nedostali, aj takýmto spôsobom poznačili bohaté dejiny jednej z najstarších dediniek celého Horehronia.

Podľa dobových záznamov, zakladateľom Lopeja bol predajniansky richtár Petrík, ktorý v roku 1358 dostal na Ľupčianskom hrade od kráľa Ľudovíta Veľkého výsadnú listinu na založenie osady pod názvom Sv. Juraj. Pomenovanie osady a neskôr dedinky sa však rýchlo menilo, v roku 1424 to bola Lopea, 1455 Lopye, 1470 Lopeya, 1522 Lopey, no a v roku 1786 ju už poznáme pod dnešným názvom Lopej. Osadu pôvodne obývali roľníci a lesní robotníci, neskôr obyvatelia Lopeja pracovali najmä pri železiarstve v službách komory. V roku 1406 bol v Lopeji postavený vodný mlyn, v rokoch 1533 – 1563 tu existovali železorudné bane. Na rozhraní 16. – 17. storočia vznikla na území Lopeja komorská osada Vajsková a v tomto období sa spomínajú tamojšie súkromné bane na zlato a olovo. V roku 1790 tu bol postavený železný hámor na spracovanie najmä dovážanej rudy z Ľubietovej a Ponickej Huty.

Veľkým predelom v dejinách Lopeja boli štyridsiate roky 19. storočia, keď na jeho pozemkoch začala vznikať osada Podbrezová, ako železiarske fabrické sídlo. Je paradoxom dejín, že práve Podbrezová, ako miesto obrovskej expanzie hutníctva a železiarskej výroby, napokon samotný Lopej administratívne celkom pohltila.

Nebývalý rozkvet zažil Lopej a jeho okolie po roku 1892, keď na zakúpených pozemkoch Jozef Karol Demuth postavil závod na výrobu antimónu. Spracovávala sa nielen miestna, ale aj dovážaná ruda z Jasenia a Medzibrodu. Antimónová ruda obsahovala aj nemalé množstvo zlata, a tak ho z nej, napríklad, v roku 1935 vyťažili až 125 kg.

Ako vo väčšine slovenských obcí, aj v Lopeji je najstaršou historickou pamiatkou miestny kostol, ktorého vznik sa odhaduje ku koncu 14. storočia. A naozaj, o jeho dávnej minulosti svedčia ešte aj dnes viditeľné viaceré detaily gotického slohu. Kostol bol zasvätený sv. Jurajovi, pôsobili v ňom mnohí významní kňazi a medzi nimi v rokoch 1894 – 1896 Jozef Murgaš, ktorý bol aj vynikajúcim maliarom a vynálezcom. Bol to práve on, kto namaľoval veľký obraz sv. Juraja, ktorý dodnes zdobí hlavný oltár lopejského kostola.

Z významných rodákov je potrebné spomenúť aspoň pedagóga, protifašistického bojovníka a rozhlasového hlásateľa, Ladislava Sáru, ktorý sa v Lopeji narodil 9.2.1913. V prvej svetovej vojne mu zomrel otec Pavol a jeho matka Anna, rodená Veselková, po ňom zdedila čižmársku dielňu. V rokoch 1918 – 1922 študoval na ľudovej škole v Brezne, v rokoch 1928 – 1935 navštevoval učiteľský ústav v Banskej Štiavnici a v Lučenci. Učil na viacerých ľudových a vyšších školách, bol spoluorganizátorom rozhlasových krajových vysielaní. Po vypuknutí SNP v roku 1944 bol prvým hlásateľom Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici. Počas povstania pracoval na Povereníctve Slovenskej národnej rady pre školstvo a osvetu. Na konci októbra 1944 bol zajatý na Starých Horách a väznený v Banskej Bystrici, neskôr v Bratislave. Zahynul v rakúskom Melku počas náletu amerických stíhačiek na nacistický transport do koncentračného tábora.

Z prírodných zaujímavostí upúta Prameň kráľa Mateja, ale keďže Lopej je najmä bránou do nádherných scenérií Nízkych Tatier i do malebného rekreačného strediska Krpáčovo, hor sa, priatelia, spoznávať ďalšiu dedinku bývalého Ľupčianskeho hradného panstva a jej čarovné, nenapodobyteľné  okolie.

Ján Balkovic
Pešiak na cestách histórie

 


Najbližšie akcie
Lopej

Kontaktujte nás