Noviny Panským Dielom na ROUTE 66 Jeep Wrangler na ROUTE 66

Moštenica

Písal sa rok 1847, Ľupčianske hradné panstvo odchádzalo pomaly do dejín a Mošteničania sa tešili, že sa nebudú lopotiť pre iných, ale budú zveľaďovať už iba svoje hospodárstvo či pôdu. Jój, keby sa len počasie konečne umúdrilo, veď v predchádzajúcich troch rokoch sa vari zbesnelo, neúroda spôsobila obrovskú biedu a hladomor. No a ten kostol, po veľkom trápení ho vlani konečne dostavali, ale na slávnostnú vysviacku im už nezostal ani grajciar. Tohto roku to určite musia stihnúť, veď načo sa potom toľko namordovali.

Človek mieni – život mení, a už začiatok roka neveštil nič dobré. Zima bola dlhá, narichtované drevo sa minulo a Mošteničania ho z hory zvláčali ešte aj v polovici apríla na saniach. Studený bol celý máj, ba ešte aj v júni museli kúriť, aby sa aspoň malé deti a starí ľudia trošíčku zohriali. Rok bol napokon opäť neúrodný, ale kostol, ten predsa len Mošteničania slávnostne vysvätili. No a slávnosť to bola naozaj preveliká, akej do tých čias ešte v dedinke nebolo. Banskobystrického biskupa Jozefa Rudnyanskeho vítala salva z 50 mažiarov, krásna bola pozdravná reč tamojšieho farára, predstavila sa aj školská mládež pod vedením učiteľa Červienku. Po skončení pobožností sa pod holým nebom podával slávnostný obed pre 300 hostí, pri ktorom sa rečnilo v latinskom, maďarskom, nemeckom a slovenskom jazyku. Najmä reč v slovenčine od profesora Zipszera na všetkých prítomných zapôsobila a zaznelo radostné -  „Nech žije!“ Po obede sa konala veľká zábava a náklady celej slávnosti hradila kráľovská komora.

Malá veľkosťou, no veru veľká svojimi dejinami je dedinka Moštenica, ležiaca na severovýchodnej hranici Zvolenskej kotliny. Aj keď počiatok osídlenia jej územia môžeme vďaka tunajšej lokalite Hradište hľadať už v dobe bronzovej, ozajstný zrod obce sa začína datovať po roku 1340, keď v jej chotári vzniká prvá osada Mosenicze. Stáva sa tak zásluhou ložísk medenej rudy a príchodom nemeckých kolonistov k jej dolovaniu. Ťažba sa začína v dvoch štôlňových baniach údolia Studenca, ako aj v bani otvorenej nad osadou Kalište. V prvých počiatkoch sa ruda z týchto baní prevážala konskými záprahmi na spracovanie do hút v Banskej Bystrici, Harmanci a Jelenci. Doprava to bola namáhavá, a tak približne v roku 1384 postavili v Studenci čiernu hutu, ktorá slúžila na tavenie (šmelcovanie) medenej rudy. K šmelcovaniu rudy však bolo potrebné dosiahnuť vysokú teplotu, a tak popri baníctve a hutníctve pribúdajú ďalšie remeslá – drevorubačstvo a uhliarstvo.

Tak, ako pre celú banskobystrickú oblasť, aj pre územie Moštenice mali historický vplyv podnikateľské aktivity mediarskeho ťažiara Juraja Thurza na sklonku 15. storočia. Zvýšená ťažba medených a strieborných rúd prinášala potrebu stavby modernejších a výkonnejších hút a aj v tunajšom chotári vzniká nová osada, pomenovaná ako Gaza Mosthenicze. Práve toto obdobie možno bezpochyby považovať za počiatok moderných moštenických dejín, pretože popri hutách sa začali stavať aj obslužné budovy a úradnícke domy, v ktorých boli umiestnené kancelárie a rodiny správcov, šafárov, majstrov či pisárov. K nim pribudli aj domčeky pre rodiny hutníkov a ostatných robotníkov. Najväčší rozmach výstavby domov bol zaznamenaný v období rozkvetu výroby medi a striebra v rokoch 1558 až 1565. Bolo to obdobie, ktoré položilo základy súčasného fortifikačného tvaru obce.

Podľa archívnych dokumentov bola roku 1563 v Moštenici postavená ďalšia huta. Ale pozor! Nie už na výrobu medi, ale železa. Bol to signál o novej orientácii baníctva a spracovania rúd, keď v Moštenici sa železo nielenže vyrábalo, ale dokonca aj spracovávalo. V roku 1796 tu postavili hámor na výrobu rôzneho náradia a náčinia, avšak roku 1864 jeho činnosť zanikla, keď už v roku 1840 zastavili výrobu aj moštenické hute.

Z historických pamiatok je azda najznámejší nález žiarového hrobu z obdobia lužických popolnicových polí, ktorý pravdepodobne súvisí s osídlením tunajšieho vrchu Hradište. Ďalej je to budova správcu hút z roku 1561, katolícky kostol postavený v rokoch 1842 – 1846 a ak nechceme klamať dejiny, tak aj Robotnícky dom z roku 1921, prvý na území Slovenska.

Z najvzácnejších rodákov spomeňme aspoň vynikajúceho volejbalistu Bohumila Goliana, majstra sveta z roku 1956 a 1966, majstra Európy z roku 1958 a najmä dvojnásobného olympijského medailistu. Možno práve aj jeho vynikajúce výsledky spôsobili, že o šport nad vysokou sieťou je v Moštenici už dlhé roky nevšedný záujem a zasluhuje si úprimný, nefalšovaný obdiv.

Ján Balkovič
Pešiak na cestách histórie

 


Najbližšie akcie
Moštenica

Kontaktujte nás