Noviny Panským Dielom na ROUTE 66 Jeep Wrangler na ROUTE 66

Podkonice

Nemôžem si pomôcť, ale vždy keď počujem názov tejto obce, začne vo mne pracovať časostroj dávnej romantiky a pred očami vidím krásne grošované koníky, preháňajúce sa po rozsiahlych plešatých holiach. Nie je to náhoda, pretože plešaté hole, ktoré sa od nepamäti aj Plešami nazývajú, naozaj trónia nad obcou a s koníkmi súvisí aj začiatok celej jej histórie.

Vznik Podkoníc je úzko spojený s Ľupčianskym hradom, ktorý slúžil panovníkovi ako dočasné sídlo najmä pri nespočetných poľovačkách v okolitej divokej prírode. Keď kráľovský sprievod prichádzal na parádnych hintovoch do Ľupče, na hrade ho už očakával personál a na poľovačku pripravené koníky. Tie sa mimo kráľovských návštev pásli na lúkach a holiach severozápadne od hradu, kde boli aj ustajnené. V údolí pod stajňami – konicami, postupne vznikala osada, kde sa usadili pastieri, kováči a iní pomocníci, ktorí sa o kone starali. Prvá zmienka o osade sa nachádza v listine Karola Róberta z roku 1340, kde sa uvádza pod názvom Konice. Osadu pod týmto názvom spomína aj listina z roku 1356, kedy zástupcovia Zvolenskej stolice riešili spor o užívanie zeme so susediacim Priechodom. Avšak v 15. storočí, keď sa spomína ako majetok Ľupčianskeho hradu, sa už objavuje s názvom, ktorý vytrval až dodnes. Postupne sa osada vyvíjala v dedinu salašníckeho typu, koncom 14. storočia už mala vlastný kostolík. Popri koníkoch sa v okolí čoraz častejšie objavovali stáda ovečiek, pribúdali salaše a bačovia s valachmi sa stali široko – ďaleko známymi svojou dokonalou zručnosťou. Vyrábali zvonce, črpáky, všelijaký drevený riad a práve tu niekde má svoj „rodný list“ aj  klenot medzi slovenskými ľudovými hudobnými nástrojmi – fujara.

Z kultúrnych pamiatok je najvýznamnejší kostol sv. Martina, ktorý vo svojej próze preslávil spisovateľ Jozef Gregor Tajovský. Počas stáročí kostol prechádzal menšími či väčšími prestavbami, z nich najrozsiahlejšia sa uskutočnila v rokoch 1813 – 1819 a z kostolíka 14. storočia sa do dnešných čias zachoval len vtedajší vstupný gotický portál. Podkonice sú rodiskom hudobného skladateľa Pavla Tonkoviča a tu sa nachádza aj jeho pamätná izba. Pri svojej hudobnej tvorbe sa umelec opieral o krásu miestneho ľudového folklóru, no ten inšpiroval aj ďalších hudobných skladateľov, Bélu Bartóka a Alexandra Moyzesa. Krása tunajšej prírody zas očarila maliara Martina Benku, ktorú svojim typickým spôsobom preniesol na zarámované plátno dnešného obdivu. Osobitnú zmienku si zaslúži unikátne lyžiarske múzeum, ktoré založil a zriadil miestny nadšenec Igor Bobák a po Spojených štátoch amerických a Nórsku je svojim rozsahom a rozmanitosťou tretím na svete. Práve týmto múzeom ako keby chcel jeho zriaďovateľ pripomenúť verejnosti, že Podkonice boli dlhé desiatky rokov klenotnicou zimného športu a popri skokanskom či zjazdovom, najväčšiu slávu zožalo najmä bežecké lyžovanie. Na tradičných pretekoch pod názvom Podkonická pätnástka sa rok čo rok objavovali významní bežci – lyžiari, ako napríklad nezabudnuteľný kremnický rodák a olympionik Rudolf Čillík. Preteky a osobnosti, ktoré sa ich zúčastňovali, dokázali „poblázniť“ podkonickú omladinu až tak, že v týchto rokoch na bežeckých lyžiach vyhrávala súťaže takmer všade, kde len prišla. Je veľkou škodou, že zmenené klimatické podmienky krásnu tradíciu Podkonickej pätnástky prerušili a z významného podujatia dnes už tlie len malý plamienok. A aj keď tradíciu bežeckého lyžovania v Podkoniciach postupne vymenilo „modernejšie“ zjazdové, a to v tamojšom stredisku Pleše, spomienky na minulosť zostávajú stále živé a jej priami aktéri, ktorí ešte žijú, by boli vari najradšej, keby sa koleso podkonických športových dejín ešte raz vrátilo.

Ján Balkovic
Pešiak na cestách histórie

 


Najbližšie akcie
Podkonice

Kontaktujte nás