Noviny Panským Dielom na ROUTE 66 Jeep Wrangler na ROUTE 66

Predajná

Keď manželka pána Ľupčianskeho hradu i okolitých dedín, Gašpara Tríbela, začala chorľavieť a chradnúť, toho to čoraz viac ťahalo na poľovačky najmä do predajnianskych lesov. Nuž a poľovačky to boli veru honosné, zúčastňovali sa na nich najpoprednejší banskobystrickí, ba aj stoliční páni, no a po ich skončení sa konali veľkolepé hostiny. Vlastne, ono tie poľovačky boli pre Tríbela len zámienkou, pretože do Predajnej ho to ťahalo najmä za správkyňou tamojšieho majera, zemiankou Helenou Dúbravickou, ktorá mu vždy rada dala všetko to, čo mu nemohla poskytnúť jeho chorobou vyčerpaná žena. Práve na majeri v jej správe sa konali aj spomenuté hostiny po loveckých dobrodružstvách, jedenia a pitia bolo od výmyslu sveta, vzácnych pánov obsluhovali a obveselovali mladé dievky z Predajnej i okolitých dedín. Veru obveselovali, pretože keď sa pojedlo a najmä poriadne popilo, vážení páni sa s dievkami pustili do tancovačky, potrundžení pijatikou ich začali objímať, trhať z nich šaty, až napokon mladé panenky zostali také, aké ich sám pánboh stvoril. To už sa Gašpar s Helenou z bujarej spoločnosti vytratili a v neďalekej útulnej komôrke sa oddávali vlastným radovánkam. A aj keď o záletoch hradného pána si v Predajnej už aj vrabce na streche čvirikali, všetci jej obyvatelia čušali ako voš pod chrastou, pretože Gašpar Tríbel im za mlčanie sľúbil parádny kostol, čo aj veľkoryso splnil.

Priznám sa, že vyššie spomenuté klebietky som si nevymyslel sám, ale približne takto ich čitateľovi predložil spisovateľ Martin Rázus vo svojej novele Júlia. No a keďže Martin Rázus bol v prvom rade kňaz, ktorý by vari neklamal, tak na dávnom príbehu zrejme čosi pravdy naozaj bude.

Malebná dedinka Predajná leží medzi Banskou Bystricou a Breznom v údolí Hrona, vpravo od jeho, v čase veľkých dažďov, nezbedného toku. Jej chotár však siaha aj za Hron, kde sa pod svahmi Slovenského Rudohoria nachádza vzácna prírodná rezervácia Predajnianska slatina, zvaná aj morské oko. Aj keď podľa archeologických nálezov bolo územie Predajnej osídlené už v praveku, prvá historická zmienka o obci je z roku 1284. V listine sa uvádza ako villa Predynich, no názov sa postupne menil. V roku 1358 sa Predajná nazývala Prydeyn, v roku 1424 Predania, v roku 1441 Predayna, v roku 1786 Predojna a až od roku 1918 ju poznáme v dnešnej podobe. Dôležitým dokumentom v histórii Predajnej je aj výsadná listina z roku 1358, ktorú na Ľupčianskom hrade daroval richtárovi Petríkovi samotný kráľ Ľudovít I. Podľa historikov práve od tohto roku patrila Predajná pod Ľupčianske hradné panstvo. Obec sa rýchlo rozširovala a už v roku 1505 mala mlyn. V roku 1535 tu bolo 16 usadlostí, kde v každej z nich žili 2 – 3 rodiny, v roku 1554 už existovalo 22 usadlostí a v roku 1601 ich bolo až 34. Do roku 1550 sa na území Predajnej ryžovalo zlato, od roku 1580 sa začala ťažiť meď. V roku 1638 sa do blízkosti Predajnej dostali Horné Uhorsko plieniaci Turci, a práve k tomuto obdobiu je datovaný ochranný múr okolo kostola. Už skôr, v 16. storočí bol v Predajnej postavený majer, spomínaný v novele Martina Rázusa.

Z významných rodákov je potrebné spomenúť aspoň Juraja Pejka, fiškála, mlynára, maliara, hudobníka, folkloristu a básnika v jednej osobe. Juraj Pejko sa narodil roku 1816 v zámožnej rodine mlynára. Ľudové školy navštevoval v Predajnej, Jasení, Dubovej a v Brezne. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Banskej Bystrici a v Levoči, na jeseň 1834 odišiel na univerzitu do Pešti. Keďže mu však náhle zomrel otec, univerzitné štúdiá zanechal, vyučil sa za mlynára a do roku 1840 viedol rodičovský mlyn. V tom istom roku odišiel do Bratislavy dokončiť prerušené štúdium. Dva roky sa učil filozofiu, dva roky právo, ale odborne sa cibril aj v architektúre, hudbe a maľbe. Po štúdiách pôsobil na mnohých miestach, no po roku 1851 sa vrátil do Predajnej, kde si otvoril advokátsku kanceláriu. Tu okrem úradnej práce zadarmo pomáhal jednoduchým ľuďom, učil ich hospodáriť, obrábať pôdu, či chovať včely. Neskôr, napĺňajúci dávnu pravdu, že nikto nie je doma prorokom, odišiel žiť do ústrania na predajniansku samotu a nepochopený, opustený aj najbližšími priateľmi, zomrel v krutej biede 10. apríla 1893.

O Predajnej a jej histórii by sa dalo písať veľa, no tento priestor to veľmi nedovoľuje. Preto ešte aspoň niečo o „Tríbelovom“ kostole. Postavený bol naozaj za jeho čias v rokoch 1606 – 1612, a to na mieste starej drevenej kaplnky. Po postavení patril evanjelikom, v roku 1673 pri rekatolizácii ho prebrali breznianski piaristi a po ďalších búrlivých obdobiach sa od roku 1709 dostal nadobro do rúk katolíckej cirkvi a jej kňazov. K histórii predajnianskeho kostola a tamojšej farnosti neodmysliteľne patrí aj farská budova z 18. storočia či kalvária zo storočia devätnásteho, no o tom  a o ďalších zaujímavostiach Predajnej si azda ešte povieme nabudúce.

Ján Balkovic
Pešiak na cestách histórie

 


Najbližšie akcie
Predajná

Kontaktujte nás