Ako v Selciach cyrilo – metodské milénium slávili

Rok 1863 bol pre Slovákov rokom dvoch nezabudnuteľných udalostí – v Martine bola založená Matica slovenská a pred tisícročím prišli na Veľkú Moravu solúnski bratia Cyril a Metod, ktorí na naše územie priniesli kresťanstvo a písmo. O oboch udalostiach sa podrobne písalo v Lichardovej Domovej pokladnici na rok 1864, a najmä opis cyrilo – metodských slávností, konaných v Selciach, je veľmi zaujímavý. Nuž a prečo práve Selce?

V tom pamätnom čase bol selčianskym farárom veľký národovec Július Plošic, ktorý využil priaznivé podmienky, keď diecézu spravoval biskup Štefan Moyses. Keďže sa blížilo 1000. výročie príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, rozhodol sa, že dá namaľovať nový oltárny obraz s ich podobizňou a kostol zasvätí týmto solúnskym bratom. No a keďže odhaliť a posvätiť nový obraz sa prisľúbil sám biskup Moyses, kňaz Plošic neváhal a blízkym či ďalekým rodákom rozposlal vkusné pozvánky na miléniové oslavy. Tak sa stalo, že odhalenie a požehnanie oltárneho obrazu Cyrila a Metoda sa premenilo na najväčšiu slovenskú slávnosť príchodu vierozvestcov na územie našich predkov.

Slávnosť to bola naozaj veľkolepá, časť cirkevných obradov sa dokonca musela konať pod holým nebom, pretože z toľkého prítomného národa by sa do kostola nezmestila ani len štvrtina. No a po cirkevnej slávnosti nasledovala veľká hostina, o ktorej Domová pokladnica píše: „Miestny vlb. pán farár Plošic podal veru skvelé dúkazy toho, že staroslovanské pohostinstvo i za našej doby jestvuje a že úprimná, šlechetná duša slovenská k vykonaniu povinnosti jeho nijakých obetí nelutuje. Stolovalo sa vo farskej záhrade, prostredná tabula, kde bolo miesto pre Jeho Osviecenosť určené, bola chvojím a kvetinami, potom z jednej strany obrazom Cyrilla a Methoda, z druhej ale podobiznou vznešeného arcipastiera ozdobená. Na prostredku tejto tabuly ležal velikánsky, od slov. lupčianskych národovcov darovaný koláč, jehož nápis bol: 1000 ročný radostník Cyrillo – Methodejský. Opravdivé tieto slovenské hody sprevádzali rozmanité prípitky, krásne zpevy mládeže slovenskej a výborná hudba Piťóva. Celú preradostnú slávnosť selčiansku završil tanec mládeže a konečne zábava ludu v tej samej záhrade pri hudbe Piťóvej. Osvietený pán biskup, zanechajúc výdatný milodar chudobným selčianskym, odobral sa ešte toho dňa, uprostred zvonenia a hlučnej strelby nazpak do B. Bystrice, sprevádzaný súc radostným vykrikovaním zástupcov a srdečným žehnaním všetkých, ktorým popriano bolo v tejto pamätnej slávnosti brať podiel“.

Nuž a čo k tomu všetkému dodať? Azda len to, že ako spomienka na túto veľkolepú slávnosť zostala aj ďalšia umelecká pamiatka – vychýrený mikulášsky zlatník A. Uličný zhotovil pamätnú cyrilo – metodskú mincu, ktorá bola razená tak v striebre, ako aj v „britannskom“ kove. Teda pamätná minca tak pre bohatších, ale aj pre chudobnejších ľudkov národa slovenského.