Noviny Panským Dielom na ROUTE 66 Jeep Wrangler na ROUTE 66

Cochiusovci

Hoci Slovensko je maličkou krajinkou, vzišlo z neho množstvo rodov, ktoré významnou mierou ovplyvnili národohospodársky a kultúrny život tamojších obyvateľov. No a medzi takéto rody patria bezpochyby aj Cochiusovci, ktorí sa taktiež zaslúžili o povznesenie národa, stáročia žijúceho pod končiarmi Tatier.

Prvá zmienka o rode Cochiusovcov sa viaže k Slovenskej Ľupči a k úmrtnému zápisu Jána Cochiusa, obyvateľa mestečka, ktorý zomrel v roku 1798 ako 80 – ročný. V zápise je uvedený jeho otec Martin Cochius, narodený pravdepodobne okolo roku 1685. Keďže v slovenskoľupčianskej matrike nie je o ňom žiadna zmienka, nevedno kedy sa presne narodil, kde žil a zomrel. Je preto možné, že jeho synovia Ján a Martin sa do Slovenskej Ľupče prisťahovali ako prví. O synovi Jánovi, ktorý sa narodil okolo roku 1718 sa toho veľa nevie, no jeho brat Martin, narodený približne v roku 1728, sa stal váženým slovenskoľupčianskym mešťanom a povolaním bol garbiarskym majstrom. Za manželku si vzal Ľupčianku Zuzanu Oravskú, s ktorou mali osem detí. Garbiarske remeslo Martinovi Cochiusovi zrejme dobre vynášalo, pretože mal veľké hospodárstvo a jeho deti mohli študovať na kežmarskom lýceu. Zomrel nešťastnou náhodou, keď ho 27. marca 1773 zasypala zem pri kopaní hliny. Z jeho detí sú najznámejší synovia Gabriel a Pavol. Nuž a práve cez synov, Gabriela a Pavla, vznikli dve, pre slovenský národ a jeho dejiny, významné vetvy Cochiusovcov.

Gabriel Cochius sa narodil v Slovenskej Ľupči 1. júna 1765. Vyučil sa garbiarskemu remeslu a po roku 1794 prevzal otcovský majetok, dielňu i hospodárstvo. Bol váženým slovenskoľupčianskym mešťanom, činným v správe mesta i evanjelickej cirkvi. V roku 1788 sa oženil so Zuzanou Terenovou, s ktorou mali tri deti – Zuzanu, Gabriela a Jána. Krátko po pôrode tretieho dieťaťa však manželka vo veku 24 rokov zomrela a Gabriel Cochius sa oženil s Annou Gundovou, pôvodom z Banskej Štiavnice. Z tohto druhého manželstva sa deti nenarodili a 26. septembra 1819 Gabriel Cochius zomrel. Pre pokračovanie v rozprávaní o tejto vetve rodu Cochiusovcov sú dôležité jeho deti Zuzana a Gabriel.

Zuzana Cochiusová sa narodila 30. januára 1791 v Slovenskej Ľupči a v roku 1812 sa vydala za Tomáša Kmeťa z Ľubietovej. Tomáš Kmeť bol v tom čase magistrátnym úradníkom a neskôr váženým mešťanom a richtárom kráľovského mesta Ľubietová. Podpísal známe Ľubietovské memorandum z roku 1848, zaslané vtedajšiemu ministerskému predsedovi, grófovi Bytthyánymu. V jeho národne uvedomelých stopách kráčal aj syn Jozef, jedno z troch detí, ktoré počas manželstva so Zuzanou mali. Jozef Kmeť, s prímením Jarin, sa narodil v Ľubietovej 6. marca 1815. Ako vrstovník Ctiboha Zocha, o ktorom budem ešte hovoriť, mal s ním nielen príbuzenské, ale aj priateľské vzťahy, tak osobné, ako aj písomné. Spolu s inými miestnymi činiteľmi stál na čele slovenských národných podujatí a bol i pôvodcom už spomenutého Ľubietovského memoranda, ktoré v mestskej rade vzletnou rečou obhajoval. Bol vzdelaným advokátom a sudcom v Ľubietovej, postupne zastával funkciu mestského fiškusa, notára, mešťanostu a ku koncu života bol aj mestským archivárom. Tento pracovitý, vzdelaný a literárne činný človek bol dôležitou postavou slovenského života nielen v Ľubietovej, ale aj v širokom okolí. Zomrel roku 1906 a jeho hrob sa nachádza na ľubietovskom evanjelickom cintoríne.

Gabriel Cochius mladší sa narodil v Slovenskej Ľupči 17. marca 1793. V mestečku bol váženým mešťanom a prosperujúcim obchodníkom. Zastával rozličné posty v správe Slovenskej Ľupče a bol inšpektorom cirkevného zboru. Oženil sa s Máriou Blázy, dcérou ev. farára v Ponikách a spolu mali osem detí. Ľupčianska Gabrielova rodina udržiavala dobré rodinné vzťahy s veličianskym Pavlom Cochiusom. Gabriel Cochius ml. bol vlastným bratrancom Pavlovho syna Timoteusa (Ctiboha Zocha), ktorý často chodieval do Slovenskej Ľupče a v Gabrielovej dcére Anne si našiel svoju zákonitú manželku. V Slovenskej Ľupči sa dokonca konala aj ich svadba.

Zakladateľom spomenutej druhej vetvy rodu Cochiusovcov bol Pavol Cochius, ktorý sa narodil v Slovenskej Ľupči 18. januára 1768. Keď mal päť rokov, otec zomrel a o jeho výchovu sa starala matka a najstarší brat Martin až do roku 1775, kedy začal navštevovať domácu slovenskoľupčiansku školu, ktorej rektorom bol František Fidicinis. Ďalej študoval v Banskej Bystrici a na lýceu v Kežmarku. V roku 1790 sa stal rektorom školy v Lučivnej a v roku 1792 prešiel učiť do Veličnej. Dňa 4. februára 1793 sa oženil s Máriou Bobrovnickou, dcérou ľubietovského zemana Daniela Bobrovnického de Čadca. Svadba sa konala v Ľubietovej a s Máriou mali pätoro detí, medzi nimi aj syna Jozefa, o ktorom budem ešte hovoriť. V roku 1803 manželka zomrela a Pavol Cochius sa onedlho oženil s Helenou Janovicovou, dcérou Michala Janovica, váženého občana vo Veličnej. S manželkou Helenou mal tiež päť detí, medzi nimi bol aj syn Timoteus, ktorého si ako významného predstaviteľa štúrovskej generácie zapamätajú dejiny pod menom Ctiboh Zoch. Pavol Cochius bol rektorom veličnianskej školy po dobu 49 rokov. Za jeho účinkovania škola prekvitala, mala dobrú povesť aj v širokom okolí a tak Cochiusovou vzdelávacou výchovou prešli takmer všetci budúci oravskí vzdelanci tej doby. Cochius bol typickým ľudovýchovným pracovníkom, zaoberal sa pestovaním ovocných stromov, ľudovým liečiteľstvom, zbieraním liečivých rastlín a inou osvetovou činnosťou. Za svoje pôsobenie a za dlhodobú učiteľskú činnosť bol roku 1845 vyznamenaný cisárom, a to strieborným krížom s korunou. Pri tejto príležitosti ho na počesť pozdravili mladí štúrovci oslavnou básňou. Zomrel 27. decembra 1852 a pochovaný je vo Veličnej.

Významnou osobnosťou bol aj Pavlov syn z prvého manželstva Jozef, ktorý sa narodil 26. marca 1798 vo Veličnej. Vyučil sa farbiarskemu remeslu a niekedy pred rokom 1820 sa usadil v Ľubietovej. Tu sa oženil a založil si rozvetvenú rodinu. Stal sa váženým mešťanom, mestským pokladníkom a cirkevným funkcionárom. Preslávil sa však najmä ako včelársky praktik, ktorý sa ako prvý na Slovensku vo väčšom rozsahu zaoberal chovom a expedíciou včelích matiek. Vlastnil viac ako 100 včelstiev a bol najväčším slovenským chovateľom včelích matiek talianskeho plemena. Zriadil izolovanú oplodňovaciu stanicu, rozmnožené matky posielal včelárom na Slovensku, ale i do iných krajín. Zomrel v Ľubietovej 26. januára 1867, no vo svojom synovi, Jozefovi mladšom, mal dobrého pokračovateľa tak v remesle, ako aj vo včelárstve. Jozef Cochius mladší sa narodil 1. februára 1821 v Ľubietovej, u otca sa vyučil farbiarskemu remeslu, no keďže ho lákalo poznávanie sveta, dlhé roky vandroval po Nemecku. Až keď ostarel, prevzal otcove remeslo i dielňu a stal sa váženým mešťanom i cirkevným funkcionárom. Zomrel 25. marca 1872 a jeho náhrobný kameň ešte aj dnes zdobí ľubietovský evanjelický cintorín.

Veľa by sa toho dalo ešte o Cochiusovcoch napísať, ba možno by z toho vznikla aj celá kniha. Aspoň v krátkosti som však chcel pripomenúť rod, o ktorom síce učebnice dejepisu nehovoria, ale ktorý taktiež prispel svojou hrivnou do kroniky svetlých dní slovenskej histórie a jej poznania.

Ján Balkovic
Pešiak na cestách histórie

 

Photogallery ( 9  ) 

Kontaktujte nás