Noviny Panským Dielom na ROUTE 66 Jeep Wrangler na ROUTE 66

Fujara – hudobný skvost zo Zvolenskej kotliny

Keby sa nás niekto opýtal čo má spoločné Priechod a Detva, isto by sme priam skríkli jednoznačné – ľudový folklór. Pravdaže, bola by to pravda, ale tieto sídla spája aj niečo iné – obe spadajú do vnútrohorského krajinného celku Zvolenská kotlina. Celku s množstvom prírodných zaujímavostí a kuriozít, celku spoločnej histórie a vzťahov miest a obcí tu ležiacich, celku hodného spomenutia aspoň jeho hraníc. Územie Zvolenskej kotliny tvorí nepravidelný ovál, začínajúci na južnom cípe Detvou, s pokračovaním na západ cez Vígľaš po Zvolen, ďalej sa tiahne na sever cez Banskú Bystricu, severovýchodne cez Selce, Priechod, Podkonice, Moštenicu a Hiadeľ, stáča sa juhovýchodne, kde medzi Lučatínom a Medzibrodom prekračuje rieku Hron a prechádza cez Ľubietovú, Strelníky, Hrochoť a Hriňovú opäť južne k Detve. No a v tomto priestore, ohraničenom spomenutými sídlami, vzniklo niečo svetovo jedinečné, niečo, čo sa vďaka dômyselnosti prostého človeka a jeho šikovných, tvorivých rúk v roku 2005 v Paríži zapísalo organizáciou UNESCO do Reprezentatívneho zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Áno, je to fujara, najskvostnejší slovenský ľudový hudobný nástroj. Áno nástroj, ktorý je historicky spojený najmä s hore spomenutým Priechodom a Detvou.

V minulosti bola doba, keď sa jednoznačne tvrdilo, že vznik fujary súvisí s valašskou kolonizáciou, a to v priestore Podpoľania. Avšak toto tvrdenie bolo silne nabúrané v sedemdesiatich rokoch 20. storočia, kedy poprední etnomuzikológovia vykonali rozsiahly výskum pôvodu tohto trojdierkového klenotu. Nejdem tu opisovať celú genézu pôvodu fujary, ktorá sa tiahne už od 12. – 13. storočia, ale spomeniem obdobie bližšie k súčasnosti. Odborníci zistili, že v múzeu v Bruseli existuje zbierka veľmi starých hudobných nástrojov, medzi nimi aj trojdierková basová píšťala veľká asi 93 – 102 cm s bočnou prívodnou píšťalou a tromi hmatovými otvormi. Nástroj pochádza zo severnej časti Talianska a je veľmi podobný fujare v okolí obcí Priechod, Podkonice, Hiadeľ a podobne, ktorú etnomuzikológovia nazvali „priechodská fujara“. Z uvedených dôvodov je tak „priechodská fujara“ považovaná za najstaršiu formu na území Slovenska. V tomto kontexte doktor Ivan Mačák lokalizuje miesto vzniku fujary do okolia súčasnej Slovenskej Ľupče a uvedených obcí. Usudzuje, že trojdierková basová píšťala sa dostala na toto územie v období tureckých vojen, keď pri Slovenskej Ľupči bol pluk žoldnierov zo západnej Európy. Z výskumu sa tiež usudzuje, že posun fujary do oblasti Detvy a okolia je podružnou záležitosťou, kde je zjavná konštrukčná úprava, t.j., umiestnenie horného hmatového otvoru v prednej časti plášťa nástroja. Z obdobia tureckých vojen sa v tomto regióne v hudobnej kultúre zachoval aj spôsob ozdobovania melódie barokovými znakmi, čoho dôkazom sú cifry primášov na Podpoľaní, melódie píšťalkárov, ale aj niektoré ozdoby v interpretačnom prejave fujaristov.

No a slovo na záver. Tento článok nechce byť polemikou či bolo skôr kura alebo vajce, teda, či sa prvá fujara skôr objavila v okolí Slovenskej Ľupče alebo v okolí Detvy. Článok a jeho autor chce len vyjadriť potešenie nad tým, že spomenutú dômyselnosť a šikovnosť tvorivých rúk prostého človeka zo Zvolenskej kotliny si konečne začal všímať celý kultúrny svet. Treba len veriť, že v procese tohto všímania nezostane trojdierkový klenot endemitom.

Ján Balkovič
Pešiak na cestách histórie

 

Photogallery ( 6  ) 

Kontaktujte nás