Noviny Panským Dielom na ROUTE 66 Jeep Wrangler na ROUTE 66

Rekordný zraz JEEP WRANGLER na slovenskej ROUTE 66

Adrenalín, zábava aj recesia

V poradí už III. Medzinárodný zraz  JEEP WRANGLER pod Hradom v Slovenskej Ľupči počas prvého augustového víkendu na slovenskej ROUTE 66 dopadol na výbornú. Zhodli sa na tom všetci účastníci posádok, ktorých počet tohto roku dosiahol slovenský rekord značky JEEP WRANGLER. 

Aj napriek počasiu, ktoré posledné týždne prerastalo všetkým cez hlavu a vďaka ktorému organizátori museli dennodenne upravovať a prispôsobovať terén, pretože z blata sa tvorila takmer močiarna hmota, a strihaná vegetácia na trase v horách bujnela zo dňa na deň, víkendom sa srdce ,,toho hore“ doslova otvorilo v ústrety organizátorom.

Vybavení ako sa patri?

Ľupčiansky ,,JEEP Wrangler víkend“ začal už počas piatku, kedy mali tunajší organizátori z JEEP WRANGLER clubu SLOVAKIA a ľupčianska regionálna kancelária AUTO MOTO ŠPORT Lučenec pre účastníkov pripravené nočné prekvapenie. A záujem o účasť na ňom, svojim príchodom prejavila väčšina posádok. Vrátane tých zahraničných. Česi prišli na registráciu v Mníchovom dvore na námestí vybavení heligónkou a chladničkou občerstvenia a Poliaci neváhali prekonať viac ako 600 kilometrovú vzdialenosť, aby ho stihli... A veru netušili, čo ich čaká. Trúbiaci a farebne podsvietený konvoj vozov sa pohol presne o 21:15 za mávania a potlesku obyvateľov Ľupče smerom z námestia po Hronskej ulici cez rampy. Trasa zo Slovenskej Ľupče na Ľubietovú totiž viedla popred roľnícke družstvo do kopcov smer na Pohorelú a Černochovo. A tu to začalo.

Bolo to nočné ,,máso“

Neustále a intenzívne lejaky, trvajúce týždne predtým, jazdcom pripravili poriadne ,,prekvapenie“, pretože lesné cesty boli ako rozpustené maslo. Poliaci, ktorí sa tešili na ,,poriadne máso“, lebo vraj oni ,,jemné“ jazdy neuznávajú, kropili potom vlastné čelá na každej zákrute a mazľavé ,,stredorudohorské“ blato s nádychom rastúcich hríbov, ochutnal v ten večer každý. Padajúca hmla, hustá tma, k tomu obuté cestné pneumatiky ale aj neskúsenosť, či menšia zručnosť spravili svoje. Atmosféra pre druh jazdcov zvyknutých na pohodu a oddych,  bola prinajmenšom ,,zvláštna“. Práve vtedy sa však do nočnej hory ozvalo čosi v tej napätej chvíli absolútne nepochopiteľné – česká heligónka! Napätie všeobecne poľavilo. A keďže organizátori s horšou alternatívou nočného prejazdu predvídavo počítali - prišlo dovtedy ,,utajované riešenie“ - kým ostatní úspešne pokračovali v zdolávaní nočných nástrah - niektorí sa obrátili a etapu do Ľubietovej elegantne dokončili po vynikajúcej ceste ,,poza starú tehelňu“.  

Tradície nútia spájať sily

Tu do nočného programu vstupujú pre tento ,,zrazový“ ročník naozaj veľmi ústretoví Ľubietovci. Celá rodina starostovcov, členovia OZ LIBETHA i obyvatelia v nočných hodinách privítali meškajúcich jazdcov naozaj jedinečne. V slávnostných baníckych uniformách, s občerstvením, výbornou dataprojekčne spracovanou prezentáciou obce a jej tajomstiev priamo na stenu radnice a otvorenými muzeálnymi expozíciami.  ,,Čakali sme vás takto vybavení pôvodne hore pri hraničnom kameni medzi chotármi, ale všetko sme museli zbaliť, lebo začala padať hustá hmla,“ prezradila Dagmar Zajacová pôvodný plán a dodala, že prípitky mali iba pre spolujazdcov. Jazdcov milé privítanie príjemne zaskočilo a ako sa mnohí vyjadrili, budú aj vďaka Ľubietovcom, na túto nočnú jazdu spomínať dlho. Mimochodom, mnohí z nich mali na sebe aj tričká, ktoré im organizátori priložili do darčekových tašiek pri registrácii. Na motívoch tričiek bola okrem skrytých indícií tohtoročného zrazu aj replika starej mapy oboch chotárov s niekdajšími názvami obcí Slovenská Ľupča a Ľubietová. Nečudo, ľudia s nadhľadom a srdcom na pravom mieste dávno pochopili, že nespochybniteľné tradície a história nás všetkých dnes nútia spájať sily.    

Omotal ho okolo orecha

Sobotňajšej oficiálnej časti programu zrazu, priali aj ,,tam hore“ a slnko po týždňoch lejakov podujatiu v Slovenskej Ľupči naozaj prialo. Prichádzali ďalší účastníci a počet áut dosiahol takmer 50-tku. Oficiálny takmer divadelný začiatok pomohli organizátorom spestriť priatelia – dobrovoľníci, ktorí ho scenáristicky pripravili v historickom štýle templárskeho uvítania a spestrili výstrelom z dobového mažiara. Kolóna vozidiel sa vzápätí vybrala smerom z námestia na Ľupčiansku ulicu do areálu Tenisového centra, kde čakala jazdcov i divákov tá najatraktívnejšia časť – exhibičná triálová časť. Mnohí diváci boli i tento rok opätovne prekvapení, že organizátori od nich nežiadali žiadne vstupné a zadarmo bola aj tombola, ktorou mohli hlasovať o to pre nich ,,naj“ auto, pričom diváci postupovali aj do zlosovania o zaujímavé ceny. Ako je to možné? Nuž aj to sa dá, keď sa tak od srdca a úprimne chce... Mimochodom, cenu divákov si odniesla posádka Vinca a Petra Budinských z Čierneho Balogu, v tesnom závese skončila prvá jazdkyňa Soňa Zvarová zo Slovenskej Ľupče, ktorá si právom odniesla aj oficiálne ocenenie ,,Žena zrazu“ a ako tretieho ,,naj“ určili diváci poľského účastníka Piotreka Karczmarczyka. Veta, ktorá vysvetľuje prečo tak rozhodli, hovorí za všetko: ,,Ten čo toho ,,džípa“ omotal okolo orecha...“ Práve za tento artistický výkon a milé zblúdenie v po obednej časti podujatia si Piotrek do Poľska odniesol aj špeciálnu cenu organizátorov.

Božia prozreteľnosť

Malý šrám vniesol do tejto časti podujatia neznámy dobroprajník, ktorý telefonicky upozornili políciu ešte počas dopoludnia, že ulica je znečistená, netušiac, že tentoraz hasiči z okolitých obcí vrátane Slovenskej Ľupče v tom istom čase hájili farby obce v Šalkovej na súťaži hasičských družstiev, a fyzicky nie je možné sedieť na dvoch stoličkách. Policajti pochopili a opäť zasiahol prozreteľne ,,zhora“ ten najkompetentnejší, ktorý bol organizátorom naklonený a keď sa účastníci presunuli na druhú časť podujatia priamo pod hrad, kde začínala časovka s názvom ,,CHYŤ SI SVOJHO TEMPLÁRA“, pustil na časť obce, vrátane Ľupčianskej ulice, umývaciu čatu v podobe prívalového lejaku. A fakt, že to naozaj myslel v dobrom, bol aj v tom, že za hradom, kde boli pripravení na jazdcov so svojimi recesistickými stanovišťami členovia ľupčianskej SUPH  (v preklade Strana umjerneného politického hyjenizmu), nespadla ani kvapka. Úprimné poďakovanie mu za to... Straníci so svojim naozaj trefným ostrovtipom sú totiž neoddeliteľnou recesistickou súčasťou stretnutí Wranglerov v Slovenskej Ľupči a bez ich organizačnej pomoci, by jazdci stratili svoj poobedňajší široký úsmev, s ktorým prichádzali všetci na časovke do cieľa. Mnohí sa totiž rok čo rok tešia práve na našich SUPH-ákov. Veď prenášať vajce v lyžičke a pritom kolesom ostať na nerovnej hrade, či uhádnuť užívateľské určenie naozaj výnimočným historickým predmetom v časovom limite, je viac ako náročné. Tentoraz im straníci dopriali rozptýlenie navyše aj v cieli. Držali sa toho zaužívaného – kým ,,wrangleristi“ bavia ľupčanov ,,za svoje“ dopoludnia, ľupčania pobavia popoludní ,,za svoje“ ich. Neverili by ste, koľkí účastníci si práve tento prístup obyvateľov obce cenia...

Náznaky tajomnej histórie

Nuž a nesmierne si cenili aj ústretovosť kompetentných, ktorí im umožnili urobiť si spoločnú fotografiu na nádvorí hradu Ľupča, kde sa vozidlá postupne zoradili okolo templárskeho kríža, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou nádvoria a jeho obrysy si pozornejší návštevník všimne až z veže. Tajomstvo tohto odkazu svedčí o naozaj zvláštnej, čiastočne utajovanej, či mierne obchádzanej histórii tohto kraja, ktorú sa organizátori aj sprievodným programom počas celého podujatia snažia priblížiť verejnosti aspoň v náznakoch: ,,V Ľupči od roku 1250 sme tu mnohým pomohli, poradili i zblúdilcom ukázali cestu. A klamárov a úplatkárov potrestali. V roku 1307 nám boli odobraté kone a zbrane, ale to nebol koniec. Kone sme si tajne schovali pod najkrajšie hranaté vozy na týchto cestách a ich neskrotná vytrvalosť nám slúži dodnes....“, stálo okrem iného v dobovej listine, ktorú prečítali ,,templári“ účastníkom počas divadelných vsuviek... Večer svojim vystúpením spestrili účastníkom zrazu saxofonisti Palo Pondelík, jeho hosť Klaudia Roháčová spolu s ich hudobnými kolegami zo Srbska a Ukrajiny.  A aby naša informácia bola kompletná - víťazom popoludňajšej časti sa stal Šaňo Orčík z Námestova, druhé miesto obsadil ďalší z Poliakov KAZO a na treťom mieste skončil Ján Kaštan z Polomky. Cena ,,BEST LIVE STYLE“ putovala na Oravu a odniesol si ju za svojho prekrásne upraveného miláčika Anton Bugeľ. Do rúk českej posádky putovala špeciálna cena odvahy ,,za krst v nočnom prejazde“ Danielovi Vahalovi a ručne robený drevený JEEP WRANGLER od Andreja Gondu dostal košičan Vladimír Solej, ktorému motoristická šťastena ukázala tentoraz aj krásu svojej chrbtovej časti. Cena veteránov putovala do rúk Mariana Fašku z Revúcej, ktorý prišiel na zraz do Slovenskej Ľupče na Slovensku jedinom raritnom voze tejto značky. Ocenenie dostal aj Milan Zimeľ z Martina.  

Kelti a Skýti

Spokojnosť účastníkov umocnila aj nedeľa, kedy im organizátori umožnili na vlastné oči vidieť piatkovú nočnú trasu, ktorá poskytovala posádkam cez deň nádherný výhľad. Tí, ktorí sa rozhodli prejsť piatkové nástrahy znovu, neľutovali. Naopak užili si nádherné počasie a tentoraz prešli do Ľubietovej bez problémov všetci do jedného. Tu ich opäť čakali skalní – starosta s rodinou a celú kolónu pozvali na netradičný výlet. Jeho cieľ bol na Vysokej – mieste, kde sa iba pred nedávnom objavilo nálezisko keltského a skýtskeho osídlenia. Tajomné miesto, ktoré iba čaká na svoje odhalenie, ale ktorého história vkladá tomuto kraju úplne iný rozmer. Pútavé rozprávanie manželov Zajacovcov vtiahlo účastníkov zrazu do nepoznaných sfér našej histórie a výhľady z vrcholu Vysokej na okolité pohoria, či sopečnú kalderu Poľany, brali dych. Aby však motoristický adrenalín pokračoval nepretržite a nedal sa príliš uchlácholiť týmto zážitkom, príroda sa postarala o dokonalú bodku – riadne krupobitie a riava vody na ceste späť umocnila zážitok všetkým z nás. Nuž teraz už naozaj, tu u nás, takmer v geografickom v strede Slovenska zažili všetko. A na úprimné chvály neboli wrangleristi vôbec skúpi. Tu je ale veľmi dôležité povedať, že bez nich – účastníkov, by žiadny zraz nebol tým pravým. Preto ďakujeme aj my, že nám organizátorom i obyvateľom Slovenskej Ľupče verili a prišli.   

Erika Lamperová
JEEP WRANGLER club Slovakia

 

Zaujímavosti:

Pre zaujímavosť ešte uvedieme, že príprava podujatia, ktoré organizátori realizujú  v Slovenskej Ľupči na Slovenskej ROUTE 66 najmä kvôli zvýšeniu záujmu o región, rozvoju cestovného ruchu a s ním aj nárastu kvality a počtu služieb, ktoré prinesú aj vyššiu zamestnanosť, trvala nepretržite dva mesiace. Štyri krát sa presekávala, prestrihávala a upravovala cca 9 km horská trasa. Dva týždne trvala intenzívna práca na príprave exhibičnej trate, ktorá sa nachádza na bývalých rybníkoch, kde sa zvážali v minulosti smeti a nepotrebný materiál. Organizátori v spolupráci s firmou ESSEL dokonca prehovorili aj majiteľov pozemku, kde je v súčasnosti v prenájme práve táto firma, aby sa moholi vyklčovať a vyčistiť pozemok a použiť ho ako bezpečnú zónu pre divákov. Na klčovaní trasy a príprave trialovej časti vo svojom voľnom čase pracovalo nepretržite 5 až 7 ľudí. Postupne sa pridávali ďalší... Všetci si zaslúžia vďaku a uznanie. A ešte čosi - akcia si vyžiadala vybavenie až 15-tych oficiálnych povolení!

Viac informácií aj o partneroch podujatia na www.jeepwrangler.sk

 

Kompletná fotogaléria na stiahnutie (spolu 381 fotiek)

Piatok 1.8.2014  15 MB

Sobota 2.8.2014  234 MB

Nedeľa 3.8.2014  16 MB

 

Photogallery ( 84  ) 

Kontaktujte nás