Noviny Panským Dielom na ROUTE 66 Jeep Wrangler na ROUTE 66

RYTIER MAGISTER DONČ A JEHO CTITEĽ

Písal sa rok 1280 a na hrade, týčiacom sa vysoko nad mestom Zvolen,  zavládla neopísateľná radosť. Pravdaže, táto radosť mala svoje opodstatnenie, pretože do vznešeného rodu čelných predstaviteľov Zvolenského komitátu pribudol ďalší potomok, ktorého si uhorské a slovenské dejiny zapamätajú pod menom Rytier magister Donč.

Mladého, vzdelaného a ctižiadostivého Donča, do vysokej politiky zasvätil a uviedol otcov brat Demeter, vysoký úradník kráľovskej koruny s množstvom vážených funkcií vtedajšej doby. Avšak rozhodujúcim momentom v živote magistra bol rok 1312 a bitka pri Rozhanovciach, v ktorej jeho strýko Demeter umrel. Už o rok neskôr sa totiž stal županom Zvolenského domínia a po víťaznom ťažení proti Čákovi v rokoch 1315 – 1317, získal obrovský majetok, najmä v podobe hradov. Súčasťou tohoto majetku bol aj hrad Ľupča a po rodnom Zvolenskom (Pustom) hrade to práve sem Donča najviac priťahovalo. No a priťahovalo ho to nielen na hrad, ktorého kastelánovu dcéru Kláru si zobral za manželku, ale aj do podhradia, najmä však  na dolný koniec mestečka, do kostola Blahoslavenej Panny Márie, kde odpočívali jeho slávni predkovia – zakladateľ rodu Synk, jeho syn Detrik, toho syn Miko, Mikov syn Bitter a napokon Bitterov syn Dominik, otec samotného magistra. Tu, podľa uvedených skutočností, je potrebné poznamenať, že k Slovenskej Ľupči a jej hradu museli mať veľmi blízky vzťah aj jeho predkovia, keď si za miesto svojho posledného odpočinku vybrali práve toto teritórium. No a keďže magister rytier Donč chcel tiež odpočívať po boku predkov, povolenie na uskutočnenie tohto zámyslu si vyžiadal od samotného pápeža. Stalo sa tak v roku 1323, keď z poverenia kráľa stál na čele uhorskej delegácie pri Jánovi XXII. v Avignone a pri tejto príležitosti aj povolenie dostal. Blízky vzťah magistra Donča k Slovenskej Ľupči sa ukázal aj v roku 1340, kedy jej kráľ Karol Róbert udelil mestské výsady priamo na Ľupčianskom hrade. Práve tento akt až okato nesie Dončov rukopis, a možno ho smelo považovať ako poďakovanie sa milovanému miestu jeho častých návštev.

Prešlo sedem storočí a na ľupčianskom Kláštorisku je čulý ruch - na mieste, kde stál kostol Blahoslavenej Panny Márie a ktorý bol súčasťou kláštora, je vykonávaný archeologický výskum pod vedením Václava Hanuliaka. Nie je to náhoda. Václav (Vašo) Hanuliak je totiž jedným z najväčších ctiteľov magistra Donča a jeho doby, zaslúžil by si aby to bol práve on, kto objaví hrob velikána našich dejín. Nie, nebolo mu to dopriate, Dončov hrob ani hroby jeho predkov sa nenašli, možno ležia na blízkom cintoríne, ktorý bol súčasťou kostola i kláštoriska. Sem sa však ruka archeológa nedostane – cintorín je zrejme v priestore zastavaných súkromných pozemkov. Václava Hanuliaka však tento „neúspech“ neodradí, istý čas ešte vedie archeologický výskum na Ľupčianskom hrade a v roku 1992 odchádza symbolicky na Pustý hrad, rodné miesto magistra Donča. No a tu sa stane nevídané, Václav Hanuliak s množstvom zanietencov odhalí jeden z najrozsiahlejších hradných komplexov v Európe s úchvatnou Dončovou časťou. Na mieste, ktoré sám Václav Hanuliak nazval „slovenskou Trójou“, pracoval do úmoru deň čo deň, rok čo rok a kúsok po kúsku objavoval krásu dávnych storočí. A hoci ho v roku 2008 v tomto nadľudskom tempe zastihla krutá choroba a následná smrť, jeho zásluhy na Pustom hrade či v Slovenskej Ľupči nezmyje žiadny dážď a nezničí ani najväčšia búrka. Tí, ktorí si jeho mravčiu prácu vážili, veľkého ctiteľa magistra rytiera Donča zaslúžene odmenili – Václav Hanuliak sa stal čestným občanom Zvolena, ale aj Banskej Bystrice. Len Slovenská Ľupča zanietencovi, ktorý objavoval dávnu minulosť mestečka a tak ho ukázal svetu, zostala dlžná. Nájde sa raz niekto, čo pri objekte Kláštoriska alebo na Ľupčianskom hrade odhalí aspoň malú tabuľku na znak úcty k ctiteľovi magistra Donča a jeho doby?

P.S.

Medzičasom sa archeológom podarilo v areáli ľupčianskeho Kláštoriska objaviť hrobku, v ktorej bola kostra muža, údajne veľmi vysokého, možno až dvojmetrového vzrastu. Žeby práve to boli pozostatky tajomného Rytiera magistra Donča?

Ján Balkovič
Pešiak na cestách histórie

 

Photogallery ( 12  ) 

Kontaktujte nás