Noviny Panským Dielom na ROUTE 66 Jeep Wrangler na ROUTE 66

Významní organári zo Slovenskej Ľupče

Keď v roku 1942 uplynulo 130 rokov od narodenia a 60 rokov od skonania Daniela Gabriela Licharda, prvého slovenského profesionálneho novinára, v Družstevnom vydavateľstve Bratislava vyšla publikácia o tejto významnej osobnosti slovenských národných dejín. V publikácii sa čitateľ dozvie množstvo nepoznaných a prekvapujúcich skutočností, nielen o ňom samom, ale aj o jeho predkoch a ďalších osobnostiach vtedajšieho Slovenska. Viaceré z týchto skutočností naozaj stoja za zmienku.

Jeho otec, Daniel Lichardus - takto sa v skutočnosti Lichardovci volali – pochádzal z Vyšnej Boce, kde sa aj v roku 1770 narodil. Matka Anna, rodená Messerschmidtová, pochádzala z Ľubietovej, tiež z významného, dávno poslovenčeného rodu. Daniel Lichardus sa po štúdiách v roku 1795 stal evanjelickým kazateľom a do roku 1811 pôsobil v rodnej Boci. V marci 1811 sa presťahoval do Slovenskej Ľupče, a tam ako miestny farár 6. februára 1827 aj umrel. V kostole pri bohoslužbách náhle klesol a doma skonal. V Ľupči Daniela Lichardusa poznali aj ako horlivého ovocinára. Bol to on, kto ako prvý vysadil štepami celú stráň Švarcu a majitelia sadov odtiaľ dlhé roky brali bohatú úrodu. Tam sa s farárom Lichardusom a s učiteľom Michalom Kyseľom zoznámil aj študent Samuel Jurkovič, neskôr organizátor slovenského družstevníctva a zakladateľ prvého úverového družstva na európskom kontinente – Spolku gazdovského. No a tu som sa pri čítaní publikácie zasekol, pretože ma zaujalo meno Michal Kyseľ, a tak som začal po podrobnejších údajoch o tomto tajomnom ľupčianskom učiteľovi pátrať. Nuž a moje zistenie bolo viac ako prekvapujúce.

Michal Kyseľ sa narodil 27. marca 1788 v Blatnici a umrel 12. mája 1871 v Banskej Bystrici. Po štúdiách už od roku 1806 bol v Slovenskej Ľupči učiteľom a notárom, od roku 1813 sa tu venoval organárstvu, od roku 1820 v Brezne, potom opäť v Slovenskej Ľupči a od roku 1833 v Banskej Bystrici. Už ako žiak gymnázia v Banskej Štiavnici si privyrábal opravou a ladením klavírov, ako učiteľ pomáhal cez prázdniny významnému slovenskému organárovi Michalovi Podkonickému (1753 – 1816), od ktorého sa priúčal remeslu a po jeho smrti v roku 1816 prevzal jeho dielňu. Do roku 1846 postavil so synom 65 nových a opravil 176 organov a zhotovil 104 klavírov, z toho asi 30 dlhých. Napríklad, v roku 1829 opravil organ v hradnom kostole v Banskej Bystrici a v roku 1837 postavil organ v pútnickej kaplnke sv. Anny na Starých Horách.

Významným slovenským výrobcom organov bol aj syn Michala Kyseľa, Ján Karol. Narodil sa 16. januára 1814 v Slovenskej Ľupči a umrel 31. augusta 1871 v Banskej Bystrici. Remeslo sa učil osem rokov u otca, neskôr sa dva roky zdokonaľoval u Krištofa Erlera vo Viedni. Pracoval s otcom, v roku 1846 sa osamostatnil, v roku 1850 kúpil Vernerovský dom v Banskej Bystrici. Jeho organy sú menšie, tzv. zásuvkovej sústavy, najväčšia píšťala je signovaná. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, od roku 1868 členom mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici.

Našinca vždy poteší každý nájdený, čo aj len maličký čriepok, zapadajúci do hrdých dejín rodnej obce či mestečka. Medzi takéto, nie však malé čriepky, určite patria aj osobnosti otca a syna Kyseľovcov. Osobnosti, ktorých dielo ešte aj dnes dotvára čaro a pôsobivosť interiéru v mnohých kostoloch a kostolíkoch nášho maličkého, slovenského sveta. Sveta, na ktorého dejiny môžeme byť právom hrdí.

Ján Balkovic
Pešiak na cestách histórie

 

Photogallery ( 13  ) 

Kontaktujte nás